“De Profundis” som začal komponovať po symfonickej skladbe “Memento – po smrti Mira Filipa”. Povedal mi: “Mám pocit, že mi duša zhrdzavela” a onedlho sa to stalo. Odvtedy sa mi zdalo, že som povinný podaf akési svedectvo o dobe, v ktorej “hrdzavejú duše”. Začal som uvažovať o skladbe, v ktorej by sa ozvalo aj slovo – slovo primerané dobe. Vedel som, že to, čo treba vysloviť priamo. Vtedy sa mi dostali do ruky “Poézie” T. Róžewicza. Bol som až zarazený z toho, ž evo mne maximálne zarezonovali básne napísané tesne po II. Svetovej vojne. Vyjadrovali skryté analógie medzi vtedajšou dobou temna a tou neskoršou aj aktuálnou, analógie vyplývajúce z neúcty k človeku, k životu, rovnakej vo všetkých diktatúrach. Bez váhania som vybral dve básne spojené odvekou symetriou vzťahu vraha (kata) a obete. Až po rokoch mi došlo, že tu ide o archetyp Kaina a Abela z biblického mýtu. Je tu ovšem rozdiel: Róžewiczov “Abel” sa zachráni (“Keď ho viedli na jatky”).

Prvú časť, akúsi “Kainovu spoved” som napísal behom niekoľkých dní v r. 1975 Koncentrácia na tento text ma vela stála – musel som to nechať a štyri roky som potom nekomponoval. Až v r. 1980 vznikla “Sonata” nadväzujuca na “anti-credo” prvej básne akousi prázdnotou, v ktorej sa len pomaly krišstalizujú tvary – zárodky III. Časti. Tu, v druhej básni, ma popri apokalyptických obrazoch upútali najmä tie fragment, v ktorých Róžewicz (vtedy ešte mladik) ukazuje, ako svetské zlo zabíja človeka nie len fyzicky, ale aj jeho myslenie a reč: základné existenčné protiklady strácjú zmysel. Dlhá kadencia electronicky upraveného hlasu na solve “hľadám” vrcholí vetou: “Hľadám učiteľa a majstra…”. Róžewiczova tragédia sa odohráva medzi extrémnymi stavmi Bytia, medzi “svetlom” a “tmou”, medzi chaosom (v ktorom “hrdzavie duša”) a harmóniou, ktorej tušenie rodí nádej. Hoci aj tá je krehká: záverečné “canto” violončela namierené kdesi “ad infinitum” sa predsa zlomí. Trauma nezmizla. Ani úzkosť. Ale snáď ani nádej? Hľadanie “ad infinitum”?

-Roman Berger

Sergej Kopcak, basso
Jan Salay, piano
Jozef Podhoransky, violoncello

свернуть