Vážené dámy, vážení páni,
chcem vás oboznámiť s rozhodnutím, ktoré som prijala v súvislosti s novelou zákona číslo 461/2003 Zbierky zákonov o sociálnom poistení. Ide o novelu, ktorú verejnosť vníma ako zákon o zavedení trinásteho dôchodku. Ak by prišlo k jeho schváleniu za iných okolností a inak, ako sme boli svedkami pár dní pred voľbami, moje rozhodovanie by bolo podstatne jednoduchšie.
Svoje hodnotenie však musím začať konštatovaním, že v dvadsaťsedemročnej histórii Slovenskej republiky sa nestalo, aby vláda predložila do Národnej rady SR návrh zákona takého zásadného významu tak krátko pred koncom funkčného obdobia parlamentu, a teda krátko pred koncom parlamentnej volebnej kampane.
Nespochybňujem ani v najmenšom právo vlády Slovenskej republiky navrhovať opatrenia, aké predstavuje zákon o trinástych dôchodkoch a ani oprávnenie zákonodarného zboru takýto návrh schváliť. Žiaľ, zvolený postup vlády a parlamentnej väčšiny považujem za učebnicový príklad toho, ako by sa zákony, ktoré sa týkajú takmer 1,5 milióna osôb a finančných nákladov vo výške takmer pol miliardy eur ročne, prijímať nemali.
Zákon o rokovacom poriadku stanovuje, že skrátiť legislatívne konanie, a teda vynechať možnosť pripomienkovania, prípadného vylepšenia alebo oponovania návrhu zákona, je možné iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, ktoré sú v zákone uvedené.
Národná rada Slovenskej republiky však rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o trinástych dôchodkoch a neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý by ju na takýto postup oprávňoval. Takýto dôvod totiž neexistoval.
Ak by sme prešli bez povšimnutia bezprecedentné porušovanie záväzných pravidiel v exponovanom predvolebnom čase, mohol by sa z toho stať pravidelne nasledovaný príklad. Každá vláda, každá aktuálna parlamentná väčšina by po tom, k čomu došlo vo februári 2020, mohla pred voľbami zmeniť legislatívnu tvorbu na prostriedok volebnej kampane.
Ak by som dnes všetky uvedené skutočnosti nezohľadnila, nemohla by som zasiahnuť ani v prípade podobnej situácie v budúcnosti, nech by ju spôsobila akákoľvek vláda. Aj tá, ktorá len dnes vzniká. Ak by som dnes uvedené skutočnosti nezohľadnila, nemala by som právo apelovať na ostatných, aby sa podľa zákonov správali.
Môjmu rozhodnutiu predchádzali konzultácie s odborníkmi z ekonomickej, sociálnej oblasti, aj so zástupcami dôchodcov.
Z týchto dôvodov som prijala nasledovné rozhodnutie.
Zákon o sociálnom poistení, teda tzv. zákon o trinástych dôchodkoch, nebudem vetovať. Samotný zámer, aby sa finančná situácia poberateľov starobného, predčasného, invalidného, vdovského, vdoveckého, sirotského a sociálneho dôchodku zlepšila, totiž považujem za legitímny a opodstatnený.
Z podrobných konzultácii s odborníkmi na sociálne zabezpečenie vyplýva, že prijaté opatrenie je vhodné a potrebné. Uplatnenie môjho vetovacieho práva v tejto výnimočnej situácii by malo absolútne účinky, parlament v novom zložení by sa k vetu nemohol vyjadriť, a teda zákon by nezačal platiť. Rozhodla som sa takto preto, že najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov si nezaslúžia byť rukojemníkmi tejto situácie.
Zákon teda vstúpi do platnosti a účinnosti. Zároveň som sa však rozhodla podať návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti tohto zákona. Dôvodom tohto podania je moje presvedčenie o porušení ústavnosti v procese prijímania tohto zákona, a to nesplnením podmienok na skrátené legislatívne konanie.
V prípade, ak by som zákon vetovala, malo by to nezvratné účinky, keďže prípadné prelomenie veta novým parlamentom je vylúčené. Moje rozhodnutie by bolo definitívne, no predovšetkým by mi neumožňovalo podať návrh na Ústavný súd SR, čo má pre celú vec zásadný význam.
Považujem v danej situácii za najvhodnejšie, aby sa k tejto veci vyjadril ústavný súd svojim rozhodnutím. Vetovaním zákona by tu navždy zostal nevyjasnený spor medzi dvoma ústavnými orgánmi, prezidentkou a parlamentom. Takto bude vytvorená možnosť, aby sa najpovolanejší orgán ochrany ústavnosti k tomuto procesu záväzne vyjadril.
Pokiaľ Ústavný súd SR skonštatuje problém v procese prijímania tohto zákona, poslanci budú mať možnosť zjednať v krátkom čase nápravu. V našom ústavnom poriadku zároveň bude precedentný návod, ako v budúcnosti pristupovať k legislatívnym iniciatívam zjavne zneužívajúcim inštitút skráteného legislatívneho konania.
Sme mladá republika, sme mladá demokracia. Postupmi ústavných orgánov vytvárame štandardy, obyčaj, na ktorú sa budú môcť odvolávať naši nástupcovia. Preto je potrebné mať vysoké nároky na dodržiavanie zákonov a ústavy predovšetkým od štátnych orgánov, keďže tieto to vyžadujú od bežných ľudí. Nesmieme poľaviť z úrovne napĺňania právneho štátu, lebo chybný krok bez následkov sa stáva súčasťou našej histórie.
Ďakujem za vašu pozornosť. /
Viac na:
Facebook - prez.sk/fb_zuzanacaputova
Instagram - prez.sk/ig_zuzanacaputova
Twitter - prez.sk/twitter_zuzanacaputova
LinkedIn - prez.sk/linkedin_zuzanacaputova
Podcast - prez.sk/zjednotena_krajina
