Diskusia na palete s predsedom Komunistickej strany Slovenska a historikom Jozefom Hrdličkom. V úvode vysvetľuje, prečo komunisti nazývajú revolúciu v novembri 1989, od ktorej ubehlo už 35 rokov, štátnym respektíve majetkovým prevratom. Zdôvodnil to tým, že v Česko-Slovensku v tom čase neexistovali objektívne podmienky na revolučnú zmenu a vtedajšia nespokojnosť ľudí so systémom nebola taká veľká, že by ľudí prirodzene vyburcovala k tomu, aby sa postavili proti režimu. Svoje tvrdenie podoprel výsledkami prieskumu medzi občanmi ČSSR z roku 1988, v ktorom sa až 80 percent respondentov vyslovilo za zachovanie socialistického systému.
Moderátor mu oponoval, že ľudia na námestiach v novembri 1989 sa stotožňovali s myšlienkami revolúcie a socializmus padol za niekoľko dní. To, že išli na námestia, ľuďom podľa Hrdličku nemožno vyčítať. Režim mal svoje nedostatky a ľudia oprávnene žiadali zmeny a reformy, ale v rámci socialistického systému. Je presvedčený, že keby občanom na na veľkoplošných obrazovkách ukázali, čo ich čaká v novom režime, rýchlo by sa z námestí rozutekali.
Na poznámku, že 40 rokov bola v ústave zakotvená vedúca úloha KSČ a neexistovali slobodné voľby, Hrdlička argumentoval, že napriek tomuto faktu v ČSSR jestvoval iný systém demokracie, akým je pluralitný parlamentný systém. Ako dodal, prostredníctvom Národnej fronty od roku 1945 občania volili kandidátov do najrôznejších verejných funkcií a do Federálneho zhromaždenia ČSSR, ČNR a SNR.
Za 40 rokov vývoja podľa neho napriek istým problémom režim ukázal svoju životaschopnosť a bol prínosný pre drvivú väčšinu vtedajšieho obyvateľstva: vybudoval vyspelý priemysel a poľnohospodárstvo, zabezpečil potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť štátu, prosperitu vidieka, realizoval masovú bytovú výstavbu a budovanie infraštruktúry. Hrdlička tvrdí, že sme boli do veľkej miery suverénnym štátom, aj keď pod silným vplyvom politiky ZSSR. Spomenul tiež bezplatnú zdravotnú starostlivosť, bezplatné školstvo, bezplatnú kúpeľnú liečbu, počet obyvateľov ČSSR sa zvýšil o 3,5 milióna, zahraničná zadlženosť štátu de facto neexistovala, strategické a ďalšie významné podniky boli v rukách štátu.
Zdôraznil, že zrútenie štátov východného bloku vrátane Česko-Slovenska koncom osemdesiatych rokov bolo dôsledkom geopolitických tlakov a pôsobenia posledného sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova - ZSSR prestal garantovať existenciu socialistických režimov. U nás sa o pád režimu pričinila aj Štátna bezpečnosť.
Stotožňuje sa s výrokom bývalého vysokopostaveného komunistického politika Vasila Biľaka, ktorý povedal, že “socializmus zadusili v puberte” - nemal čas rozvinúť sa do dokonalejších foriem. Hrdička sa prikláňa k teórii, že v ZSSR a ďalších krajinách, kde vládli komunistické strany, sme boli v skutočnosti svedkami tzv. protosocializmu - prvého pokusu o socializmus. Tento typ zriadenia bol podľa šéfa KSS najdokonalejší práve v bývalej ČSSR.
Čo sa týka zločinov bývalého režimu, hoci za ne nie je zodpovedný, už niekoľkokrát sa za ne v mene strany verejne ospravedlnil. Strieľanie do ľudí na hraniciach odsudzuje, ale pripomenul, že to bolo dôsledkom “železnej opony”, ktorej pôvodcom neboli štáty socialistického tábora, ale Západ, predovšetkým Veľká Británia. “Keby som bol vtedy generálnym tajomníkom ÚV KSČ, otvoril by som ľuďom hranice. Uvideli by tak realitu na Západe, a vieme, že nebola ružová,” poznamenal. Zavreté hranice boli podľa neho chybou. “Dnes sú síce otvorené, ale sme ekonomicky okupovaná krajina a naši ľudia sú lacnou pracovnou silou v nadnárodných spoločnostiach, “uviedol.
Priznal, že november 1989 priniesol aj pozitíva, ako je možnosť cestovať do zahraničia, možnosť študovať prakticky na celom svete a sloboda názorov. Tvrdenie moderátora, že bez novembra 1989 by nemohol prísť 1. január 1993, keď vznikla samostatná SR, komentoval slovami, že jej základ bol položený už 1. januára 1969, keď začal platiť zákon o česko-slovenskej federácii a v rámci ČSSR vznikla Slovenská socialistická republika, SNR a vláda SSR.
Na otázku, prečo po roku 1989 bola obnovená KSS iba raz súčasťou parlamentu, hoci sociálno-ekonomická situácia väčšiny občanov dlhodobo nie je ružová a podľa viacerých prieskumov si až 60 percent obyvateľov myslí, že za socializmu sa im žilo lepšie, odpovedal, že pôsobí pod veľmi silnou antikomunistickou propagandou. Ďalším faktorom je, že na politickej scéne sa objavil silný líder s výraznou ľavicovou až komunistickou rétorikou - šéf Smeru-SSD Robert Fico.
Pokračoval, že politika komunistov má okrem sociálneho aj národný a vlastenecký rozmer. Takisto sa vyznačujú konzervativizmom a odmietaním progresivistických ideológií, čo je aj dôsledok toho, že pôsobia v kresťanskej spoločnosti. “Veď sa hovorí, že Ježiš Kristus bol prvý komunista,” povedal a dodal, že kresťanské hodnoty sú v mnohom identické z morálnym kódexom komunistov. “Kristus napríklad hlásal rovnosť medzi ľuďmi, sociálnu spravodlivosť či znášanlivosť medzi národmi a rasami,” uzavrel predseda KSS.

свернуть