Nič netrvá večne, aj takýmto jednoduchým konštatovaním možno zhodnotiť udalosti spred 30 rokov. Zdalo sa, že systém, ktorý dominoval v celej východnej Európe po dlhé desaťročia, sa napokon zrútil ako domček z karát. Sovietske impérium bolo ešte v 80. rokoch jednou z dvoch rozhodujúcich síl bipolárneho sveta a tzv. Brežnevova doktrína nedovoľovala, aby sa ktokoľvek z tábora socialistických krajín odvážil vykročiť vlastnou cestou.
Prešlo však len zopár rokov a niekdajší Sovietsky zväz sa rozpadol na 15 nezávislých štátov, pričom tento kolaps sprevádzal či nasledoval celý rad regionálnych konfliktov a občianskych vojen. Komunistickú ideológiu na obrovskom území niekdajšieho sovietskeho impéria často nahrádzal prebúdzajúci sa nacionalizmus.
Čo stálo za týmto úpadkom a môžeme vlastne hovoriť o kolapse alebo skôr o riadenom rozpade? A bol koniec Sovietskeho zväzu naozaj taký nečakaný? Akým spôsobom sa pod neho podpísala politika glasnosti a perestrojky Michaila Gorbačova? Jaro Valent s časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.
Všetky diely: [ Ссылка ]
Podcast nájdete aj na platformách:
Spotify: [ Ссылка ]
Apple: [ Ссылка ]
Google podcasty: [ Ссылка ]
RSS: [ Ссылка ]
Ak chcete podcast podporiť, kúpte si online predplatné denníka SME: [ Ссылка ]
#dejiny #sovietskyzvaz #rusko
