Niekedy bol týždeň fajn,
keď Floro v čajovni bol celý time.

Boli však aj ťažké časy,
kedy nemal kľúče asi.

Zasvätil tomu celý život,
tak jak Marek chcel byť pilot.

Marek citrónový čaj miloval,
a Floro ho len krabičkami obdaroval.

Už v tom začínam mať čistú myseľ,
hoci už nie som malý syseľ.

Jeden z nás si tu našiel družku,
druhý by najradšej vzal pušku.

Tretí sa tu niečo hľadať vydal,
no najviac čo robil, tak zíval.

Anička okolo čajovne šape,
a za ňou policajné auto rafe.

Pepo to bol riadny pelo,
nezavrel hubu a mlel veľo.

Mali sme tam idilické chvíľe,
zárobky rátali sa na tisíce.

Vydržali nám tie dobré časy,
ako Majovi vo vetre vlasy.

Mraky pokojného tvaru naokolo vialo,
no Florián vedel, čo sa za oponou dialo.

A v tom náhle prišla zrada...
v niekom možno bola asi vada.

Mysleli sme si, že sú tu ľudia milí,
ale oni nám dýku do chrbta vrazili.

Vôbec nevieme čo sme im urobili,
no oni nám hlbokú ranu do srdca vyryli.

Bola to vôľa toho Big Bossa,
potom nám bola vonku riadna kosa.

Futbal stolný i to bola naša hra,
ten turnaj však už nikto nevyhrá.

Za všetkými veľmi smutno bude mi,
vieš čo, naposledy tri deci kofoly nalej mi!

Nakoniec to tam zavreli veľkou kladkou,
neprerazíš to tam ani ťažkým tankom.

Tak čo pôjdeme na kofolu do Tonyho,
tam našťastie žiadneho čudáka nevidno.

Ale u Tonyho kofolu nemajú,
možno nás dobrým pifkom uvítajú.

свернуть