Vznikol v druhej polovici 18. storočia prehradením potoka prichádzajúceho z osady Halča patriacej k Banskej Belej. Spolu s Belianskym a Goldfusským tajchom slúžili na pohon stúp a hutníckych zariadení, ktoré sa nachádzali pod Banskou Belou a v Kozelníckej doline. V r. 1909 bola nádrž odovzdaná Vysokej baníckej a lesníckej škole v Banskej Štiavnici.
Výška hrádze je 11,5 m, maximálna hĺbka je 13 m, nachádza sa v nadmorskej výške 472,4 m. Slúži na chov rýb a rybolov (kapor, karas, lieň, ostriež, šťuka, úhor, zubáč).
