Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk ) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, Podľa starocirkevnej tradície Lukáš bol pôvodom pohan a pochádzal zo sýrskej Antiochie. Bol lekárom, Pavlovým spoločníkom a pomocníkom na jeho misionárskych cestách. Údaje kresťanskej tradície o Lukášovom pôsobení, o jeho ďalších životných osudoch a o jeho smrti sa rozchádzajú. Podľa niektorých staro- kresťanských spisovateľov hlásal evanjelium v Achájsku, podľa iných v Itálii, Galii, alebo v Dalmácii. Zomrel pravdepodobne v Grécku, v meste Téby alebo v Parnase.
Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo Starého zákona, všetky podľa gréckeho znenia.
Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v Betleheme, o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.
Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Ježišov život sa chápe ako kolízia času Izraela s časom cirkvi
